Stretli sa v júli…

V lete minulého roku som konečne dokázala prestať smútiť za mužom, ktorý ma pred viac ako rokom pred tým opustil. Samozrejme, že ten stav neprišiel odrazu. Prešla som všetkými fázami, ktoré popisujú psychologické príručky, zaoberajúce sa porozchodovými stavmi. Po období sebaľútosti, pýtania sa na dôvody, po vlne neskutočného hnevu na partnera a vlastne aj na seba, som si postupne zvykala na nový stav. Bola som skrátka single, ako sa dnes hovorí jedincom bez partnera! Pochopiteľne som si počas tohto obdobia uvedomila veľa vecí. Naučila som sa spoliehať len sama na seba. Zvykla som si tráviť svoj voľný čas osamote a postarať sa len sama o seba. Po mnohých mesiacoch trápenia som sa dostala do bodu, kedy som bola zase sama sebou, spokojná s tým, čo robím a ako vyzerám. Vyhovovalo mi to. Bola to, z dnešného pohľadu, presne tá chvíľa, kedy mi malo byť viac než jasné, že vďaka vyžarujúcej pozitívnej energii určite nájdem muža svojich snov.

Mojím koníčkom bolo v tom čase fotografovanie, ktoré mi dávalo možnosť pozerať sa na realitu okolo seba inými očami, inou optikou, ako by povedali skúsení fotografi. Vlastnila som pomerne dobrú zrkadlovku a prečítala som mnoho odborných kníh, ale aj tak som cítila, že bez pomoci skúsených fotografov sa nezaobídem. Zaplatila som si teda v júli intenzívny kurz fotografie. Tešila som sa na to, že sa naučím vytvárať nové kompozície a prídem na kĺb niektorým technickým parametrom, ktoré je nutné nastaviť, aby fotograf docielil čo najkvalitnejšej fotografie.

V priebehu tohto štrnásťdenného kurzu, ktorého sa zúčastnilo ďalších štrnásť nadšených amatérskych fotografov, sa do mňa zahľadel jeden z mojich kolegov. Zo začiatku som jeho signálom neprikladala žiadnu dôležitosť a v podstate som sa tomu vnútorne bránila. Vyzeral o dosť mladší odo mňa, takže som sa mu bližšie nevenovala. Ani mi neprišlo zvláštne, že sme boli v kontakte aj po skončení kurzu. Písali sme si dlhé maily o skúsenostiach z našich potuliek s foťákom v ruke. Vlastne mi vôbec neprišlo zvláštne, že spolu podnikáme spoločné výpravy s fotoaparátmi na krku. Júl už dávno skončil, minul aj august a jeseň bola už v plnom prúde. A odrazu, ani neviem ako sa to stalo, chodievali sme spolu ruka v ruke a lúčili sa bozkami a dlhými objatiami. Naraz mi vôbec nevadilo, že je odo mňa o niekoľko rokov mladší. Dával mi všetko, čo žena potřebuje, lásku, pozornost i vľúdne slovo. Mali sme a máme toho veľa spoločného. Za ten rok, čo od minulého júla uplynul, máme vo fotoalbumoch veľké množstvo spoločných fotografií. Niekedy stačí málo, aby vzniklo veľa. A raz, po niekoľkých spoločne prežitých rokoch, v našej obľúbenej kaviarni, môžeme usporiadať výstavu našich spoločných fotografií. Mohla by sa menovať Stretli sa v júli…